Architektonickou dominantou centra Novej Bane je nepochybne budova bývalej radnice – sídlo Pohronského múzea. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia -po požiari bola prestavaná, pričom bolo odstránené tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov. Z priestorov pod objektom, zaklenutých valenými klenbami vychádzajú podzemné chodby (mestské katakomby). O pôvodnom účele budovy existuje množstvo dohadov, ako i povestí tradované ústnym podaním. Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom v zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé kovy. Na čele kráľovského domu stál prefekt comes camerae camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata iba banský gróf. Existencia banských grófov je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18. storočia.

Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1965-1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname kultúrnych pamiatok.

Video o múzeu

I am text block. Click edit button to change this text. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

Predstavuje artefakty z archeologických výskumov a prieskumov v zbernej oblasti múzea, ktoré v chronologickom slede poskytujú obraz vývoja materiálnej kultúry od paleolitu až po novovek. Počiatky osídlenia tohto regiónu siahajú do obdobia okolo 40 000 pred n. l. a sú prezentované kolekciami štiepanej kamennej industrie domácej proveniencie z oblasti Žiarskej kotliny. Obdobie neolitu reprezentujú ukážky keramiky a kamenných nástrojov z lokality Psiare. Stopami po prítomnosti človeka v tejto oblasti v neskorej dobe kamennej sú kamenné sekeromlaty z lokalít Nová Baňa a Lovča. Nepochybne pozoruhodný je inventár hromadného rituálneho hrobu z Vyšného nad Hronom, datovaný do obdobia asi 4000 rokov pred n. l.

Mladú a neskorú dobu bronzovú predstavujú ojedinelé nálezy bronzových nástrojov zo stredného Pohronia a rozsiahly výber keramiky a drobných predmetov z preskúmaného žiarového pohrebiska nositeľov lužickej kultúry v Horných Opatovciach. Mladú dobu železnú návštevníkom približuje ostroha z Trnavej Hory a ukážky keramiky. Výber materiálu z doby rímskej z niekoľkých lokalít zo Žiaru nad Hronom a okolia pozostáva z keramiky zhotovenej domácim obyvateľstvom, z importovanej provinciálnej keramiky a luxusnej terry sigillaty. Vystavené sú drobné bronzové predmety a kostené hrebene z tohto obdobia. Džbán s vlešťovanou výzdobou z doby sťahovania národov je datovaný do 5. storočia n. l. Stredovek reprezentuje prekrásny výber reliéfne zdobených kachlíc pochádzajúcich z kachľovej pece z benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku.

Záverečná časť je venovaná stredovekej keramike z centra Novej Bane nájdenej pri jeho revitalizácii v roku 2011.

Expozícia je od 11.4.2023 – 31.10.2023 NEPRÍSTUPNÁ

Prostredníctvom našich historických zbierok prezentujeme vznik a počiatky mesta, baníctva a remesiel. Vzorky hornín a minerálov zastupujú širokú škálu geologickej stavby novobanského regiónu. Mestské a banícke insígnie, olejomaľba pôvodného erbu mesta dokumentujú rozvoj baníctva a mesta. Popri rôznych typoch baníckych nástrojov a svietidiel patria k najpozoruhodnejším a najobdivovanejším exponátom nášho múzea pohyblivé modely banskej techniky: vodný mlyn na drvenie rudy (stupy) a unikátny model Potterovho parného stroja z roku 1722. Z oblasti baníckeho folklóru zaujme ,,Poriadok, čiže reguly baníckej mládeže“ v prepise z roku 1676, podľa ktorého sa mala správať novobanská mládež počas fašiangových zábav. Vystavený je tradičný banícky mužský odev.

V expozícii sa nachádzajú aj ukážky baníckeho umenia, ako sú figurálne drevorezby baníkov. Atraktívne sú modely baní vo fľaši (fľaše trpezlivosti), vo vnútri ktorých autori vytvorili niekoľkoposchodové výjavy zobrazujúce prácu v bani.

Poslednou sprístupnenou expozíciou múzea je Radná sieň s unikátnymi barokovými maľbami z 18. storočia. Sú maľované technikou a secco, čo je maľba na suchú omietku. V miestnosti zasadal richtár s mestskou radou, rozhodovalo sa tu o budúcnosti mesta. Medailóny na stenách zobrazujú portréty uhorských panovníkov, ktorých rozhodnutia pozdvihli život v banských mestách. Výnimku tvorí portrét byzantského cisára Konštantína. Pravdepodobne bol zobrazený ako podporovateľ kresťanského náboženstva. V roku 1822 bola domaľovaná podobizeň arcivojvodu Jozefa, kráľovského palatína. Tento najvyšší krajinský hodnostár v Uhorsku navštívil Novú Baňu 26.8.1822.

Počas roka 2005 vypukol v Radnej sieni požiar a maľby utrpeli ťažké poškodenia. Rozhodnutím Pamiatkového úradu SR bolo schválené reštaurovanie celej miestnosti, vrátane jej dekoratívnej výmaľby, podľa pôvodného stavu z 18. storočia. Reštaurátorské práce prebiehali v rokoch 2009 – 2012 pod vedením akademického sochára Juraja Matáka. Práce boli realizované s finančnou podporou MK SR, spoluúčasť hradil vlastník budovy – Mesto Nová Baňa.

Expozícia Novobanské reflexie je výberom z bohatého fotoarchívu múzea a je zrkadlom premien nášho mesta od konca 19. storočia. Dobové fotografie a pohľadnice rozprávajú o malebných zákutiach mesta, kostoloch, židovskej synagóge, jednom z prvých banských špitálov, či Trojičnom stĺpe.  Autori fotografií sú poväčšine neznámi. Fotografie z obdobia slovenského štátu vytvorili vtedajší mešťanosta Aurel Cibulka a Alexander Várady (učiteľ fotografa Karola Kállaya), vďaka ktorému bol zdokumentovaný proces búrania renesančnej pevnosti a následná výstavba budovy Mestského domu. Najvýraznejšími premenami prešlo novobanské námestie, ktoré bolo prebudované v niekoľkých etapách: počas vojnovej Slovenskej republiky, v budovateľských 50. rokoch 20. storočia a napokon v 80. rokoch 20. storočia.

História výroby skla úzko prepojená s baníctvom siaha v Novej Bani do roku 1630. Z podnetu Banskej komory sliezsky sklár Michal Ulmb založil skláreň v osade Sklená Hute (dnešná Stará Huta). Zameriavala sa na výrobu laboratórneho a tabuľového skla pre potreby baníctva, pričom svoje výrobky vyvážala aj do Rakúska a Sedmohradska.

V sklárskych tradíciách pokračovala skláreň v Rudne nad Hronom patriaca rodine Ružičkovcov s výrobou úžitkového skla. Počiatky priemyslu v Novej Bani predstavovala skláreň založená v roku 1907 Jánom Göpfertom, ktorá vyrábala úžitkové, lisované, lekárnické, brúsené sklo, ba aj žiarovky. Tradičná výroba skla tu bola ukončená v roku 1953 a závod sa začal venovať výrobe liateho čadiča a izolačných hmôt z minerálnych vlákien.

Mešťania sa vo svojich príbytkoch obklopovali ozdobnými predmetmi zo skla, porcelánu, umelecko-remeselnými predmetmi z kovu, obrazmi, či honosným nábytkom. Mnoho exponátov datovaných od 18. do 20. storočia pochádza ešte z pôvodnej zbierky starožitností zakladateľa múzea Antona Solčianskeho. Vystavené sú napríklad porcelánová toaletná súprava, šperkovnica, hodiny s porcelánovým ciferníkom, koperdule i žardiniéra s stredovou vázou.

V hodinách sa spája veda a umenie do jedného celku. Od samého začiatku mali hodiny dve funkcie: technickú a estetickú. Ich výroba bola zložitým procesom, na ktorom sa okrem hodinárskych majstrov podieľali i mnohí iní remeselníci. Podľa cechových štatútov sa výrobcovia hodín delili na veľkých a malých, podľa toho či zhotovovali vežové alebo interiérové hodiny.

Obidva typy vystavených vežových hodinových strojov pôvodne fungovali vo veži radnice. Z výberu interiérových hodín je pozoruhodným exponátom hodinový strojček, ktorý je celý zhotovený z dreva.

Tradičným novobanským ľudovým umením bolo rezbárstvo. Expozícia prezentuje výber z diela ľudových rezbárov 20. storočia Štefana Trnku a Ladislava Polca.

Pestrofarebné diela Štefana Trnku sú charakteristické precíteným výtvarným prejavom. Odrazom jeho hlbokej viery je oltára Ježiša Krista. Betlehem ovládaný mechanizmom je jedným z najstarších pohyblivých betlehemov na Slovensku.

Ladislav Polc sa sústredil na figurálnu tvorbu z prírodného dreva. Svojimi súbormi zhmotnil život obyčajného ľudu, jeho prácu na poli, okolo príbytku, či zábavu pri dobrej hudbe, pretože sám bol aj hudobníkom.

Jediná prírodovedná expozícia nášho múzea je zároveň unikátnou vulkanologickou expozíciou na Slovensku. Vyhasnutá sopka Putikov vršok sa nachádza v neďalekej Tekovskej Breznici. Posledná erupcia je datovaná do obdobia okolo 110 000 rokov pred Kristom, čo z nej robí najmladšiu sopku v strednej Európe.

Vulkanický materiál z Putikovho vrška je porovnávaný s materiálom zo známej, dodnes činnej sopky Etny. Expozícia je doplnená zbierkou vzoriek z iných známych vulkánov, napr. Lipari, Stromboli, Vulkáno, Kľjučevskaja, Hekla a iných. Expozícia vznikla s podporou fondu Pro Slovakia.

Bohatý výber zbierok z oblasti výtvarného umenia reštaurovaných s prispením MK SR je zastúpený sakrálnou plastikou a obrazmi. Skvostom medzi sochami je neskorogotická drevorezba Madony s dieťaťom pochádzajúca z Hodruše-Hámrov datovaná do poslednej tretiny 15. storočia. Z olejomalieb sú tu portréty panovníkov a uhorských cirkevných hodnostárov prevažne zo 17. a 18. storočia. Dominuje rozmerný portrét panovníka Leopolda I. od neznámeho stredoeurópskeho maliara. Expozícia pôsobí dojmom komorne ladenej minigalérie.

Poskytuje prehľad ľudovej tvorivosti, estetického cítenia a zvykov ľudu novobanského regiónu v minulosti. Mladších i starších návštevníkov zaujme vybavenie domácnosti z prvej polovice 20. storočia. Uvidia aj krosná, kolovrátky, praslice, ktoré slúžili na výrobu plátna. Nechýbajú kroje z okolitých obcí, ľudové drevorezby so sakrálnou tematikou, zvykoslovné či poľnohospodárske artefakty. Remeselná zručnosť hrnčiarov je doložená výberom tvarovo a druhovo rôznorodej keramiky z Novej Bane a Brehov.